Toto referendum vyvolalo také reakcie a najmä emócie, že ani bežné voľby nepolarizujú tak spoločnosť ako referendum a najmä v posledných týždňoch. V prvom rade musím poznamenať, že som veriaci človek takže podľa všeobecnej logiky cirkví by som mal 7. februára dať samozrejmé 3x ÁNO. Lenže posledné týždne ako sledujem argumenty jednej aj druhej strany musel som hlbšie pouvažovať čo je reálne a nereálne na jednotlivých ,,za“ a ,,proti“. Preto prejdem jednotlivé otázky v ktorých okrem odpovedí dám aj svoje vlastné odôvodnenie.

1. SÚHLASÍTE S TÝM, ABY SA MANŽELSTVOM NEMOHLO NAZÝVAŤ ŽIADNE INÉ SPOLUŽITIE OSÔB OKREM ZVÄZKU MEDZI JEDNÝM MUŽOM A JEDNOU ŽENOU?  
Moja odpoveď : ÁNO
Prečo? V tomto súhlasím s konzervatívnejšou časťou spoločnosti, keďže typické európske manželstvo bolo v takejto forme už po stáročia a nie je dôvod to meniť. Takáto definícia manželstva je už od minulého roka aj definovaná v Ústave takže dá sa povedať že ak je nejaká ,,zbytočná“ otázka, ktorá nič nerieši tak je práve táto. To ale neznamená, že homosexuáli nemajú právo žiť v takom zväzku, ktoré by im umožňovalo vystupovať v mene toho druhého (napr. pri dedičskom konaní), avšak mali by to nazvať iným spolužitím (napr. registrovaným partnerstvom).

2. SÚHLASÍTE S TÝM, ABY PÁROM ALEBO SKUPINÁM OSÔB ROVNAKÉHO POHLAVIANEBOLO UMOŽNENÉ OSVOJENIE (ADOPCIA) DETÍ A ICH NÁSLEDNÁ VÝCHOVA?  
Moja odpoveď : NIE
Prečo? Táto otázka je bezpochyby najkontroverznejšou zo všetkých, ktorá priniesla vyostrenie medzi ľuďmi navzájom v rodinách, priateľstvách a kolegiálnych vzťahoch. Priznám sa že pred týždňami som uvažoval o odpovedi ÁNO z obáv, že by sa mohli bezbranné deti dostať k úchylným jedincom. Avšak po zvážení podmienok, ktoré u nás panujú verím (alebo sa snažím veriť), že v rámci procedúry adopcie na Slovensku, ktorá je zdĺhavá (niekoľko rokov) sa deti z detských domovov dostali k normálnym jedincom pod dohľadom sociálnych pracovníkov. Samozrejme najlepšie je ak sa dieťa dostane k ,,bežnej“ rodine no aj táto alternatívna rodina je lepšia ako detský domov, z ktorého sa jedinci dostávajú bohužiaľ na zlé životné cesty. Podľa Aliancie za rodinu je mnoho čakateľov na adopciu avšak komplikované zákonodarstvo znemožňuje urýchlený proces adopcie, preto neverím že teraz by nastala situácia, že by homosexuáli začali hromadne ,,nosiť“ deti domov. Ono aj teraz je možná pestúnska starostlivosť, ktorú vraj podľa štatistík páry rovnakého pohlavia až tak nevyužívajú, preto najkrajnejšie obavy nie sú namieste.

3. SÚHLASÍTE S TÝM, ABY ŠKOLY NEMOHLI VYŽADOVAŤ ÚČASŤ DETÍ NA VYUČOVANÍ V OBLASTI SEXUÁLNEHO SPRÁVANIA ČI EUTANÁZIE, AK ICH RODIČIA ALEBO DETI SAMY NESÚHLASIA S OBSAHOM VYUČOVANIA?
Moja odpoveď : ÁNO
Prečo? Táto otázka veľmi reflektuje trend, ktorý v západnej Európe vyvolal množstvo kontroverzných situácií, ktoré si myslím už hranicu zdravého rozumu prekročili. Mám na mysli situácie, kedy bol rodič perzekuovaný za to, že odmietol spolu s dieťaťom účasť na vyučovaní, ktoré bolo až príliš sexualisticky detailné. Aby sa tomu predišlo na Slovensku tak bolo by vhodné dať vedieť rodičom informácie o tom, čo sa vlastne ich ratolesti učia na vyučovaní. Faktom je že na hodinách biológie, náboženstva a etiky učitelia vedia vhodne podať informácie z tejto oblasti a je potrebné aby rodičia boli do toho zaangažovaní. Totiž najlepšie asi rodič vie podať vhodne osvetu svojim deťom v tejto oblasti. Lebo výchova detí je spoluzodpovednosť rodičov aj pedagógov a takto by mohla byť rovnováha v komunikácii narušená. Voľba je na každom rodičovi.

SÚHRN
Referendum považujem za najlepší spôsob vyjadrenia názoru a jeden z najväčších výdobytkov demokracie. Ako ukazuje príklad Švajčiarska tak referendum aj zvyšuje povedomie občanov a väčšiu angažovanosť v podstatných veciach. Pokiaľ na väčšinu otázok niekto odpovedá NIE tak sa mu neoplatí sa zúčastniť referenda, bohužiaľ vysokým cenzom (50 % účasť všetkých občanov) je ľahké znemožniť odporcom referenda, pri nižších percentách by záujem protitábora zúčastniť sa by bol väčší ale to je už na inú tému. Ale dúfam že nikoho som sa nedotkol a neurazil, ide len čisto o moje názory a presvedčenie. Lebo každý kto pôjde/nepôjde na referendum by sa mal rozhodovať podľa vlastného presvedčenia a nie podľa názoru obľúbeného politika alebo strany. Či už bude hlasovanie platné alebo nie už jedno víťazstvo sa dosiahlo a to tým, že sa o týchto tabuizovaných témach začalo diskutovať v spoločnosti (bohužiaľ aj za cenu agresívneho napádania protistrany) a to je prísľub pre budúcnosť, aby sa o dôležitých témach rozhodovalo celospoločensky a nie spôsobom ,,o nás bez nás“.